Aleja Pod lipami  - čo tam chýba...

KTORÉ TRI UMELECKÉ DIELA Z LIPOVEJ ALEJE CHÝBAJÚ?

V minulosti bolo centrum Liptovského Hrádku na inom mieste ako dnes. Bola ním lipová aleja. Nachádza sa tu rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie, bola tu lesnícka škola, bol tu Soľný úrad a iné významné inštitúcie. Centrá miest sa väčšinou vyzdobujú rôznymi umeleckými dielami, aby pôsobili reprezentatívne, aby boli vizitkou mesta. Dnes sa tu nachádza kamenný kríž, socha Piety, ktorá predtým bola pri hrade a nová busta Milana Rastislava Štefánika. Ale ako bola vyzdobená lipová aleja v minulosti?

Prvé umelecké dielo, ktoré spomeniem bude busta cisára Františka Jozefa I. (*1830 - †1916) s jeho poprsím, ktorá sa nachádzala pred sídlom Lesného úradu, neskôr Riaditeľstva štátnych lesov (bývalá predajňa nábytku vedľa Domova sociálnych služieb oproti katolíckemu kostolu). Bola to kópia mramorovej busty, ktorú na počesť cisára vytvoril Alojz Štróbl v roku 1884. Objednávateľom kópie bol pravdepodobne Lesný úrad. Cisár tu bol zobrazený ako postarší muž s bujnými bajúzmi, odetý v brnení. Socha na svojom mieste stála viac ako 30 rokov. Keď sa rozpadla monarchia v roku 1918, a vznikla ČSR, bolo v ,,móde" ničiť pamiatky dynastie (ako napríklad aj sochu Márie Terézie v Bratislave). Túto bustu zničili pravdepodobne československí vojaci vracajúci sa z frontu v novembri alebo decembri 1918.

Druhým umeleckým dielom, ktoré sa nachádzalo v lipovej aleji, neskôr bolo odstránené a následne, aj keď už nie v pôvodnej podobe, bolo vrátené na svoje pôvodné miesto. Jedná sa o bronzovú bustu Milana Rastislava Štefánika. Pôvodná bola na svojom pôvodnom mieste odhalená po zbierke, ktorú na účely jej vyhotovenia zorganizovali zamestnanci Riaditeľstva štátnych lesov, v roku 1928, na desiate výročie vzniku republiky. Bola to veľká sláva, odhalenia pamätníka sa zúčastnilo skoro celé mesto. Okrem zástupcov hrádockej vrchnosti, spolkov a škôl sa zúčastnili aj československí legionári, zástupcovia Červeného kríža a tak ďalej. Na počesť jedného zo zakladateľov republiky pomenovali celú ulicu Sady M. R. Štefánika. Busta sa stala symbolom obrovského rozmachu mesta, ktorý zažívalo počas obdobia prvej Československej republiky. No nasledujúce obdobia boli pre bustu pohnuté. V roku 1948 ju Hrádočania odobrali, aby ju nastupujúci komunistický režim, ktorý M. R. Štefánika, jemne povedané, nemal moc v láske, chcel sa odpútať od spomienky na minulé doby. Tí, ktorí ju odobrali, ju však nezničili, stále dúfali, že sa doba zmení, že ju budú môcť raz vrátiť. Bola dlho ukrytá v uhoľných skladoch. Na svoje miesto sa vrátila niekedy v rokoch 1968 - 1969, avšak už v roku 1971 bola miestnymi prisluhovačmi komunistickej normalizácie odstránená a roztavená. Na mieste busty potom postavili iný pamätník, vhodnejší pre vtedajší režim. Busta sa na svoje miesto vrátila až v roku 2019 na sté výročie smrti generála.

Poslednými umeleckými dielami, ktoré v lipovej aleji chýbajú, neboli v exteriéri. Nachádzali sa v interiéri katolíckeho kostola Navštívenia Panny Márie. Bola to socha sv. Františka z Assi, ktorú vytvoril sochár Alojz Štróbl na prelom 19. a 20. storočia. Socha tvorila ústrednú časť bočného oltára kostola, ktorý sa nachádzal na miestne, kde je dnes umiestnená kazateľnica (ktorej časť tiež chýba - baldachýn, ktorý tvoril striešku nad rečnišťom, ale nikto nevie, kde zmizla. Na konci II. svetovej vojny bola ešte na svojom mieste, ale už na fotografií z rokov 1965 - 1967 nad kazateľnicou už nič nebolo). Okrem tejto sochy na náprotivnej strane kostola bol ešte jeden bočný oltár so sochou Panny Márie, pravdepodobne tiež od Alojza Štróbla. V roku 1997 boli kvôli rekonštrukcií kostola odstránené, a dnes sa nachádzajú v kláštornom kostole sv. Petra z Alcantary v Okoličnom.