Gymnázium v Liptovskom Hrádku

GYMNÁZIUM V LIPTOVSKOM HRÁDKU

V našom meste sa nachádza niekoľko školských inštitúcií, ktoré majú dlhšiu alebo kratšiu tradíciu. Medzi ne patrí aj Gymnázium na Hradnej ulici. V tomto príspevku sa chcem pozrieť na školy, ktoré predchádzali Gymnáziu a ktoré pomohli k jeho zriadeniu.

Naša cesta začína v roku 1800, kedy pre už fungujúcu Hlavnú lesnú a národnú školu (prvá lesnícka škola) postavili budovu v Lipovej aleji - historickú budovu vedľa katolíckeho kostola. Okrem funkcie lesníckej školy slúžila aj ako Štátna ľudová škola, sídlili spolu v danej budove. Aj keď sa medzi rokmi 1822 - 1850 nespomína, je veľmi pravdepodobné, že fungovala aj naďalej. V 50-tych rokoch 19. storočia mala škola problém s dochádzkou detí, preto mieste orgány nariadili za zameškanie vyučovania zaplatiť pokutu od 6 do 30 denárov. Z vybraných pokút sa financovali nákupy školských potrieb, pokuty vyberali aj učitelia, aj žandári. Škola aj v druhej polovici 19. storočia sídlila v starej školskej budove v Lipovej aleji. Mala však nedostatok pedagógov - v 60-tych rokoch vyučovali iba dvaja učitelia a triedy boli preplnené. Tretia sila by vyšla veľmi draho, na čo škola nemala prostriedky. Dokopy v roku 1864 navštevovalo školu 187 žiakov (92 chlapcov a 95 dievčat), ktorí pochádzali z Hrádku, Maše, Prekážky a aj z Liptovskej Porúbky. Riaditeľom školy bol v tejto dobe farár z hrádockého katolíckeho kostola Ondrej Kuruc.

Škola bola celkom dobre zariadená, bola na vyššej úrovni ako školy v okolí. Nemala problém s miestnosťami. V budove boli učebne, školská sála a skúšobňa s hudobnými nástrojmi. Veľkým úspechom, nie celkom bežným na vidieku, bola školská a učiteľská knižnica. Ostatné školy v okolí (dedinské ľudové školy) mali problém s knihami. V roku 1884 k škole pripojili tiež alumneum (stravovňu - resp. jedáleň), ktoré slúžilo najmä pre chudobnejšie deti. Časť nákladov hradil štát, časť Hrádočania. Podpora alumnea bola spoločensky dôležitá. Ten, kto podporil alumneum stúpol v očiach obecnej komunity. Podporu posielali podnikatelia, farári, sporiteľne, ale na prelome 19. a 20. storočia aj prednosta stanice Koloman Floch. Škola tiež organizovala divadlá, bola strediskom kultúrneho života v mestečku na prelome storočí.

Škola aj po rozpade monarchie fungovala stále v starých priestoroch. Počas prvej Československej republiky, resp. v 20-tych rokoch minulého storočia sa na škole nič výrazné nezmenilo. Fungovala, ako keby sa nič nezmenilo. Menil sa počet tried (do roku 1925 fungovali tri, v roku 1925 tretia trieda pre malý počet žiakov zanikla, ale v roku 1929 bola obnovená). V tridsiatych rokoch školu čakala renovácia. Stará divadelná sála bola prestavaná - predelila ju priečka, a miesto nej vznikli dve triedy, materiál z javiska bol použitý na podlahy v nových triedach a školskú oponu s obrazom bohyne Fortúny získalo Slovenské národné múzeum v Martine. Žiaci sa prezentovali ako kultúrny a vychovaný ľudia, často prezentovali svoju prácu na oslavách, či štátnych sviatkoch. Od roku 1942 bola škola Obecnou ľudovou školou.

Liptovský Hrádok ako obec v roku 1931 odsúhlasila zriadenie Štátnej meštianskej školy (meštianska škola bola ako nadstavba pre ľudovú školu). Obec hradila časť nákladov na prevádzku školy a umiestnila ju do ľudovej školy, ktorá mala v budove nadbytočné priestory. Budova školy však už vtedy mala svoje roky, vyžadovala si investície, tak sa mesto snažilo o postavenie novej budovy, ktorá by umožnila zmodernizovať aj ľudovú školu a zefektívniť výučbový proces. V roku 1942 dostalo mesto povolenie na stavbu novej budovy školy, v roku 1944 sa začali na vybratom pozemku oproti veliteľstvu Hlinkovej gardy (Sokolovni) prípravné práce na jej výstavu, na samotné práce zastavilo SNP a prechádzajú front. Po vojne nebolo peňazí na výstavbu školy, preto sa odložila. V rokoch 1947 - 1950 sa pokračovalo v stavbe podľa projektov, ktoré ešte v roku 1944 vypracoval Ing. arch. Ivan Klein z Martina. A tak bola postavená školská budova, ktorá pre potreby študentov slúži dodnes. V roku 1953 sa zmenila na Jedenásťročnú všeobecnovzdelávaciu školu, ktorá je už priamym predchodcom dnešného gymnázia.

Na nasledujúcom linku sú informácie už o novšej  histórii Gymnázia