Jakub Marán Blcha

KTO BOL JAKUB MARIÁN BLCHA?

Na to je jednoduchá odpoveď - Hrádocký rodák. Narodil sa v Liptovskom Hrádku 10. júla 1869 a aj keď pri krste dostal meno Jakub Marián, používal však svoje stredné meno. Bol synom hrádockého obuvníka Michala Blchu a jeho manželky Márie, rodenej Cibuľovej. Otec bol váženým členom obecnej komunity. Marián už od mladosti prejavoval veľké nadanie a snahu sa učiť, a tak na radu katolíckeho farára z Liptovského Hrádku ho poslali na štúdiá. Základné vzdelanie prijal v rodisku, potom študoval na gymnáziu v Levoči, odkiaľ prešiel do spišského Kňazského seminára, kde študoval filozofiu a teológiu a v roku 1892 bol vysvätený za kňaza.Jeho prvým pôsobiskom bola dedina Žiar a jej kaplánska stanica, neskôr bol v rokoch 1893 - 1895 v Nižných Ružbachoch. Tu sa zoznámil s rodinou Zamoyských, významným šľachtickým rodom, ktorého majetky sa rozkladali po celom Spiši, a okrem Ľubovnianskeho hradu vlastnili aj kúpele vo Vyšných Ružbachoch. V rokoch 1895 - 1899 pôsobil Marián Blcha ako profesor náboženstva na gymnáziu v Kežmarku. V roku 1899 sa ozval jeho starý známy - gróf Andrzej Przemyslaw Zamoyski a pozval ho do svojich služieb ako vychovávateľa svojich detí. Nasledujúce roky (1899 - 1901) bol zväčša mimo územia dnešného Slovenska - v Poľsku, Francúzsku, Taliansku, Nemecku a pod. V službách Zamoyskému sa zdokonaľoval samoštúdiom v grófovej knižnici, počas ciest do zahraničia navštevoval prednášky na prestížnych univerzitách, naučil sa viaceré jazyky (okrem slovanských vedel rozprávať v latinčine, maďarčine, francúzštine, ...), osvojil si elegantné spoločenské správanie. Od roku 1901 sa vrátil ku kňazskej činnosti, ale so Zamoyskými udržoval styky. Od roku 1907 znova pôsobil ako vychovávateľ synov A. P. Zamoyského, kde pôsobil do roku 1913, kedy mal najmladší syn Zamoyského Ján Kanty 13 rokov a odišiel na štúdiá do Francúzska. A. P. Zamoyský si ho veľmi obľúbil a svojím vplyvom dosiahol, že Blchu vymenovali v roku 1909 za pápežského komorníka a pridelili mu titul monsignore (msgr.). V roku 1913 nastúpil do Spolku sv. Vojtecha ako hlavný tajomník. V roku 1915 si úradne zmenil meno z Blcha na Blaha. A to už by, najmä starším Hrádočanom, mohlo byť známe - Marián Blaha.Vtedy sa začína aj jeho politická kariéra, ktorú spojil so svojím o päť rokov starším spolužiakom zo spišského seminára - Andrejom Hlinkom. Robil agitáciu za jeho prepustenie a navrátenie do kňazského rúcha po Černovskej tragédií. Marián Blaha bol aj pri obnovení Slovenskej ľudovej strany v roku 1918, a aj členom delegácie, ktorá úradne nahlásila vláde, že SĽS sa vrátila na politickú scénu. Do popredia na slovenskej politickej scéne sa dostal v roku 1919 vďaka spoluúčasti na Versailleskej mierovej konferencií, kde bol ako odborný konzultant pre vytýčenie hranice ČSR s Poľskom.Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo potrebné riešiť aj náboženskú situáciu. Rímsko-katolícku cirkev ešte stále viedli maďarskí biskupi, ktorí sa ale báli svoj holý život a báli sa postaviť na odpor. Spišský biskup Alexander Párvy utiekol do Maďarska, kde ťažko chorý o rok na to zomrel. Nitriansky biskup Viliam Batthyány a banskobystrický biskup Wolfgang Radnai boli vypovedaný z územia Československa, rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel vo svojej rezidencií zomrel 18. 9. 1920. Na Slovensku zostal len košický biskup Augustín Fischer Colbrie. Kvôli tejt situácií bolo treba urýchlene vymenovať vedenie slovenskej katolíckej cirkvi. Aj keď prebiehali spory, kto má obsadiť uprázdnené biskupské stolce. Pápež Benedikt XV. v tajnom konzistóriu vymenoval prvý troch slovenských biskupov - Jána Vojtaššák pre Spišskú diecézu, Karola Kmeťka pre Nitriansku diecézu a Mariána Blahu pre Banskobystrickú diecézu. Vysvätený boli v nitrianskom piaristickom kostole sv. Ladislava 13. 2. 1921, vysvätil ich pápežský nuncius pre ČSR Clemente Micara. Prvý bol vysvätený práve Marián Blaha, lebo už mal titul msgr. a bol spomedzi biskupov najstarší - mal už 51 rokov. Po svojom vymenovaní za biskupa sa nadobro vzdal politickej kariéry.Za svoju rezidenciu si zvoli biskupský kaštieľ vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom). V roku 1921 prevzal predsedníctvo Spolku slovenských umelcov, v Spolku sv. Vojtecha prevzal miesto predsedu Literárno-vedeckého odboru, v roku 1925 sa stáva predsedom Matice Slovenskej. V banskobystrickej diecéze sa staral o rozvoj školstva, podporoval zakladanie katolíckych ľudových škôl, v Banskej Bystrici obnovil a zmodernizoval činnosť kňazského seminára a tiež obnovil aj gymnázium v Banskej Bystrici. Venoval sa aj katolíckej Charite a podporoval a vydával viacero časopisov. Nezabudol ani na Zamoyských. Keď si v roku 1923 bral Ján Kanty Zamoyský za manželku Máriu Karolínu de Bourbon (pochádzal z kráľovského rodu), vysluhoval im sviatosť manželstva.Po roku 1938 sa postupne sťahoval z verejného života kvôli chorobe. Kvôli tomu v roku 1941 požiadal o pomocného biskupa, ktorého vymenovali v roku 14. 6. 1941 - bol ním Andrej Škrábik, ktorý mal aj nástupnícke právo po Blahovej smrti. Sám biskup Blaha zomrel v roku 1943 a bol pochovaný v hrobke v kostole v Žiari nad Hronom.