Strážna veža v Liptovskom Hrádku

Doba postavenia Hrádockého hradu (nazvaného aj Novum Castrum Liptoviensis - Nový Hrad Liptovský, alebo Wywar, Haraduk, alebo v maďarčine Liptó Újvár - Liptovský Hrádok) je nejasná, ostatne ako pri väčšine hradov. Existuje však niekoľko teórií o tom, kedy bol postavený, resp. založený. Staršia generácia liptovských historikov (ktorú reprezentuje Štefan Nikolaj Hýroš, *1813 - †1888) zastávala ten názor, že už starí Slovania si na kopcoch stavali hrádky, alebo veže, preto kládol vznik hradu Hrádok už do doby pred Tatárskym, Mongolským vpádom. Maďarskí historici staršej generácie považovali Hrádok za stavbu pochádzajúcu z roku 1222, kedy sa mala údajne podľa nezachovanej listiny na mieste hradu nachádzať strážna veža na križovatke ciest, okolo ktorej postupne dobudovali hradný palác. Dnes, historici, ktorí sa opierajú výlučne o písomný materiál a archeologické výskumy tvrdia, že hrad Wywar bol postavený medzi rokmi 1316 - 1341. Nasvedčuje tomu fakt, že pri výmene dediny Belzsko za majetok Istebné na Orave magistrom Dončom sa hrad ani veža nespomínajú, ale v roku 1341 sa už Hrádok spomína ako ,,arx" (v lat. hrad, pevnosť, zámok). Tiež sa táto hypotéza dá potvrdiť aj architektúrou hradu - dvojvežová dispozícia spojená hradným palácom. Táto dispozícia bola bežná najmä v prvej polovici 14. storočia (podobne bol postavený aj hrad Blatnica alebo Dobrá Voda, respektíve v Čechách hrady Kašperk a Radyně, postavené za vlády cisára Karola IV. (1346 - 1378)).

Hrad postavili na nevysokom brale v údolí rieky Belej, obkolesili ho hradbou s baštami, neskôr aj vodnou priekopou. Bol vodným hradom, netypickým v severnej časti Slovenska. Otázka, prečo hrad nepostavili na kopci stojacom hneď vedľa areálu hradu, zostáva otvorená. Hrad tým prišiel o strategickú výhodu. Preto potreboval mať nejakú predsunutú pevnôstku, ktorá by kontrolovala cesty v každom smere, v ktorom sa dalo pristúpiť k hradu. Na tento účel slúžila strážna veža, ktorá stála na vrchnej Skalke. Po samotnej veži sa nezachoval nič, skala (vzhľadom na to, že bralo je tvorené vápencom, tak geologicky) rýchlo zvetráva, plocha brala sa za 700 rokov mohla zmeniť.

Existenciu nejakého druhu opevnenia na brale Skalka v Liptovskom Hrádku predpokladá aj PhDr. Peter Laučík. V dobe halštatskej (750 - 450 p. n. l.) sa tu mal nachádzať malý hrádok, strážne miesto, ktorý zabezpečoval brod cez rieku Belú a vchod do regiónu ,,Rohačka", respektíve k systému hradísk Varta, Bašta a Velínok pri Podturni. Vizuálny kontakt má toto miesto s viacerými hradiskami na okolí - so spomínaným systémom hradísk pri Podturni, s obytným hradiskom na Výslavci, so strážnou vežou pri Borovej Sihoti, s hradiskom Hrádok pri Liptovskom Jáne a za jasného počasia aj s Rohačkou a Havránkom. Bola to strategická poloha.

Archeologickú obhliadku polohy vykonal V. Hanuliak. Identifikoval pozostatky priekopy okolo východnej časti brala, ktorá bola vysekaná do vápencového podložia. Ostatné strany sú chránené strmými stenami brala. V zásype priekopy objavil keramické črepy, ktoré zaradil do 14. a 15. storočia, teda do stredovekého obdobia, ktoré môže svedčiť o tom, že v prvých storočia existencie hradu, poloha slúžila ako strážne miesto, pravdepodobne s vežou. Ako som už napísal, pozostatky veže sa nepodarilo identifikovať. Malá plocha a málo nálezov vo forme keramiky hovoria o tom, že plocha bola určená výlučne na stráženie prístupu k hradu.