Rímsko-katolícky kostol v Lipt. Hrádku

Kostol Navštívenia Panny Márie (farský odpust sa slávi 2. júla) bol postavený v rokoch 1790 - 1792 v historickom centre mestečka. Stavbu kostola podporilo Hrádocké komorské panstvo, ktoré okrem iného podporovalo stavbu aj iných katolíckych kostolov na jeho území. Okrem nášho kostola dalo panstvo postaviť v roku 1766 kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskej Tepličke, v roku 1800 - 1816 kostol Povýšenia sv. Kríža v Malužinej a v rokoch 1825 - 1830 bol zo štedrosti panstva postavený kostol sv. Šimona a Júdu v Liptovskej Kokave. Pravdepodobne tu pôsobil jeden architekt, ktorý mal na starosti stavbu kostola v Hrádku, v Malužinej, a možno aj v Liptovskej Kokave, pretože sú veľmi podobné, čo sa týka vonkajšieho vzhľadu a aj interiéru. Projekt bol prispôsobený len na miestne pomery. V malužinskom kostole sa dokonca nachádzajú aj rovnaké lavice ako v tom hrádockom.

Na hrádockom kostole si však panstvo dalo záležať, ležal predsa v centre panstva. Jeho rozmery sú na vtedajší Hrádok až príliš veľké. Okrem toho žiadny z kostolov Hrádockého panstva neboli vyzdobené v takej miere, v akej bol ten hrádocký. O výmaľbu kostola sa postaral umelec Jozef Lerch (*1751 - †1828), o čom svedčí aj nápis tesne nad organovou skriňou - ,,Josephus Lerch, pinxit" - Jozef Lerch maliar. Maliar sa narodil v Spišskej Sobote , kde sa aj vyučil svojmu remeslu, ale freskárskemu umeniu sa vyučil aj v Rakúsku. Medzi rokmi 1780 - 1828 pôsobil ako tvorca portrétov, oltárnych obrazov a nástenných malieb prevažne na Spiši, ale aj na Liptove a v prevažnej časti východného Slovenska. Jeho obrazy patria k najvzácnejším ľudovo - profesionálnym barokovým maľbám na Slovensku. Okrem nášho kostola vytvoril oltárny obraz aj pre kostol v Ružomberku, ktorý sa dnes nachádza v zbierkach Liptovského múzea v Ružomberku. Do Liptovského Hrádku pracovať na maľbách v miestnom novopostavenom kostole ho povolal pravdepodobne Ján Xaver Girsík, vtedajší prefekt panstva (pôsobil tu v rokoch 1774 - 1795). Jeho maľby sú typicky barokové - najvýraznejšie tu vystupuje stropná maľba v lodi kostola, kde sú zobrazení anjeli, sediaci, alebo ležiaci na oblakoch, ako zhliadajú na dianie pod nimi. V lodi kostola je z malieb ešte zaujímavá maľba Vševediaceho oka, ktoré sa nachádza tesne nad vrcholom víťazného oblúka. Pod ním sa nachádza jedna z mála plastických ozdôb kostola - šiška s trsom čečiny, ktorá mala symbolizovať spojenie kostola s Lesníckou školou. Na ľavej strane lode, v priestore, kde stál oltár Panny Márie, je zaujímavá freska Krstu Krista. Na opačnú stranu kostola pri obnove na prelome 20. a 21. storočia umiestnili ranoklasicistickú kazateľnicu.

Presbytérium (svätyňa kostola) je zdobená nápadnou iluzívnou architektúrou - hlavným oltárom, ktorý je však iba namaľovaný, v jeho popredí sa nachádza tabernákulum (svätostánok). Hrádocký kostol je kuriozitou - na oltárnom obraze sa nenachádza patrón kostola. Je na ňom zobrazené ukrižovanie Krista s troma typickými postavami - sv. Jánom apoštolom, Pannou Máriou a Máriou Magdalénou. Na strope kostola sa nachádza maľba Sv. Trojice na nebesiach (Otec, Syn a Duch Svätý, zobrazený ako holubica s olivovou ratolesťou v zobáku). Výzdoba kostola (originálna) je ladená do ružova, aby pripomínala mramor. Nezriedka Lerch pri výmaľbe kostola použil aj typické barokové motívy (,,netopierie" krídla - závesy, rastlinné motívy, hudobné nástroje, mušle a podobne). Zaujímavá je aj výmaľba ,,babienca" - vstupnej miestnosti, kde sa na strope nachádza maľba Mojžiša, ako našiel horiaci krík. Mojžiš sa so strachom, ale zároveň s bázňou pozerá na krík a vyzúva sa zo svojej obuvi, čo malo aj veriacim vchádzajúcim do kostola pripomenúť, že prichádzajú na svätú pôdu, majú sa stíšiť a povzniesť svoje mysle k nebesiam.

V počiatkoch existencie kostola existoval aj zasadací poriadok, kto kde mohol sedieť (ktorý sa s menšími obmenami dodržuje dodnes) - v laviciach z prelomu 18. a 19. storočia sa sedelo takto: prvá lavica na oboch stranách kostola bola vyhradená pre panských úradníkov, druhá, tretia a štvrtá pre žiakov hrádockej lesníckej školy (alebo štátnej ľudovej školy), dve lavice pod chórom boli vyhradené pre manželky úradníkov panstva, chór bol určený pre spevákov a hudobníkov na čele s organistom, ktorý bol zároveň učiteľom prvého ročníka v miestnej škole. Ostatné lavice boli vyhradené pre obyčajných farníkov - muži sedeli na ľavej strane, ženy na pravej.