Hrádocké organy

Organ ako nástroj má v kresťanskej liturgií významnú úlohu. Dodáva kresťanským sláveniam neobyčajný lesk a má povznášať mysle veriacich k Bohu a nebeským výšinám, má byť nositeľom duchovna a patrí k fenoménom historickým fenoménom patriacim výhradne kresťanským cirkvám (takto organ v kresťanskej liturgií definuje II. vatikánsky koncil). Organ je v mnohých kostoloch dominantným prvkom interiéru, ale aj tak býva často prehliadaný, niekedy je jeho úloha až znevažovaná. Preto som sa rozhodol aspoň takto spopularizovať tieto neskutočne komplexné a zložité nástroje v našom meste.

Najstarším zachovaným a bezosporu najvýznamnejším organom na území dnešného Liptovského Hrádku je monumentálny organ vo farskom kostole Navštívenia Panny Márie. Pochádza z dielne rodiny Pažických. Je druhým nástrojom na tomto mieste. Pôvodne sa po dokončení stavby kostola nachádzal na chóre malý organ, ktorý bol v roku 1797 zapožičaný do kostola sv. Ondreja v Ružomberku, pretože pôvodný nástroj tam zhorel počas požiaru. Priestor chóru slúžil ako miesto pre liturgickú hudbu od začiatku, o čom svedčí aj fresková výzdoba nad ním, ktorá zobrazuje hudobné nástroje (trúbku a husle) položené na notovom papieri. Dnešný organ bol postavený niekedy medzi rokmi 1795 - 1797 Ondrejom Pažickým. Pozostáva z organovej skrine z červeného smreka, bohato zdobenej barokovo-klasicistickými motívmi (anjeli s trúbkami, závesy, rastlinné motívy, a pod.). Je typickou ukážkou práce dielne Pažických. Veľmi sa ponáša na podobný nástroj od rovnakých autorov, ktorý stojí v kostole sv. Ladislava v Rajci. Pre nástroje Pažických boli typické otvory v organovom prospekte, ktoré mali za úlohu zviditeľniť dianie pred oltárom organistovi (zväčša v tvare v srdca, ako je tomu na organe v Pruskom, v Liptovskom Hrádku však tvar srdca nemá). Inak to nebolo ani v tomto prípade. Organ musel byť rozložený na celú šírku kostola kvôli neobyčajne nízkemu priestoru chóru, nemohol sa ťahať do výšky. Tvoria ho štyri veže - dve po bokoch a dve v strede, z ktorých vyrastá malý korunný pozitív, ktorý nebol len na ozdobu, ale bol vybavený hrajúcimi píšťalami, čo bolo v danej architektúre organu zložité, kvôli tomu, že obsahoval mechanickú traktúru (to znamená, že vzduch do píšťal púšťali povrázky, ktoré stlačením na klávesu potiahli ventil pod píšťalami, ktorý do nich následné pustil vzduch pod tlakom, aby píšťala zahrala príslušný tón). Pažického nástroj mal 24 registrov (mutácií). Bohužiaľ, dnes v kostole môžeme obdivovať len nádhernú nástrojovú skriňu. V roku 1902 bola totiž pôvodná nástrojová časť rozobratá a odkúpená firmou bratov Riegerovcov z Budapešti a nahradená novým, 14 registrovým organom s dvomi manuálmi (klaviatúrami) a pedálom a pneumatickou traktúrou (ventil píšťaly ovláda stlačený vzduch v rúrkach). Ťažko povedať, čo viedlo vtedajších správcov fary a kostola k tejto zmene historického nástroja za nový. Možno módna situácia, Riegerovci boli v tejto dobe na vzostupe a ich organy boli považované za najmodernejšie v monarchií. Tiež možno predpokladať aj problémy so starým organom. Mechanická traktúra potrebovala častejšiu a nákladnú údržbu, vzhľadom na malý priestor v organovej skrini a monumentálny rozsah nástroja boli píšťaly aj príliš blízko seba, čo mohlo spôsobovať časté rozlaďovanie nástroja. Ale postupom času sa aj z nového nástroja stal starý, tak aj dnes môžeme obdiovať v kostole už historický, takmer 120-ročný nástroj.

Druhým najstarším nástrojom na území dnešného mesta je organ v evanjelickom kostole v Dovalove. Nástroj postavil v roku 1857 významný maďarský organár Gyula Szalay v Stoličnom Belehrade. Išlo o jeden z jeho prvých nástrojov. Viac sa mi o ňom, bohužiaľ, nepodarilo zistiť.

Najmladším nástrojom v Liptovskom Hrádku je organ v katolíckom kostole v Dovalove. Je to jedomanuálový osem-registrový organ s pedálom, ktorý vyrobila dielňa Rieger z Krnova v roku 1928. Jeho skriňa je zdobená iluzívnym mramorovaním. Stál 25 000 korún. Bol postavený za úradovania farára Martina Valluša, ktorý bol po dlhých rokoch stabilným farárom vo farnosti (pôsobil tu 30 rokov - 1927 - 1957, okrem stavby organu bol iniciátorom generálnej opravy kostola v roku 1930, ktorý bol v havarijnom stave). Organ farnosť prevzala na slávnosti za účasti dekana Františka Dulu z Liptovského Hrádku.