. Dovalovská kaplnka Sv. kríža
Každá obec na Liptove má miesto, ktoré je častým cieľom vychádzok miestnych. Liptovský Hrádok ma Skalku, Liptovský Mikuláš má háj Nicovô, Podtureň má Baštu nad cintorínom a Dovalovo má ,,kapličku". Aj napriek malej informačnej tabuľke umiestnenej pri dverách do kaplnky mnohí ani nevedia, okolo čoho sa prechádzajú.
Kaplnka sv. Kríža bola postavená v roku 1862. Ide o malú jednoloďovú stavbu, vybudovanú na návrší nad obcou, okolo ktorej rastú lipy. Bola vybudovaná v klasicistickom štýle, bez špeciálnej výzdoby a odlišností. Na čele stavby sa nachádza malý, od ostatnej stavby farebne odlíšený štít s vyrytým letopočtom 1862, teda rok postavenia kaplnky. Vnútorná výzdoba je jednoduchá - malá oltárna menza s krížom a kvetinovou výzdobou.
Je niekoľko verzií, prečo bola kaplnka postavená práve na tomto mieste. Prvá hovorí o tom, že kaplnka stojí na pasienkoch, kde bol počas búrky zasiahnutý bleskom a zabitý pastier aj s volmi. Druhá verzia hovorí o tom, že bola postavená na pamiatku cholerovej epidémie, ktorá v Dovalove zúrila v roku 1831 a hladomoru v roku 1847, ktorý vypukol po neúrode a ničivej povodni v roku 1846. Obe tieto udalosti boli pre obec veľmi ťažké. Na choleru v roku 1831 zomrelo približne 83 ľudí, čo znamená, že v Dovalove počas epidémie zomrel asi každý deviaty človek. Počas hladomoru zomrelo 127 ľudí, čo pri počte obyvateľov asi 750 zomrel každý 6. človek.
Existuje aj iná verzia. Dovalovom už od stredoveku prechádzala Kráľovská poštová cesta Magna Via (v lat. Veľká cesta), ktorá na hornoliptovskom úseku prechádzala Podturňou, odtiaľ starou cestou do Liptovského Petra, kadiaľ brodom cez Belú popri Hrádockom hrade do Dovalova, z Dovalova do Hýb a následne na Spiš. Táto cesta slúžila ako rýchle spojenie jednotlivých častí monarchie. Prvá písomná zmienka o Magna Via pochádza z roku 1298, ale existovala ešte aj dlhé storočia potom, až kým jej úlohu neprebrala železnica. Okolo cesty sa často stavali rôzne stavby, okrem mýtnych staníc, prepriahacích staníc a hostincov boli časté aj prícestné kríže, kaplnky alebo pustovnícke kostoly. Často ich budovali na vyvýšených miestach, aby dominovali okoliu a aby slúžili ako orientačné body (týka sa to krížov, kaplniek a pustovníckych kostolov. Hostince a prepriahacie a mýtne stanice bývali centrom obce).
A práve to by mohla byť úloha našej kaplnky. Okrem pamiatky nešťastných udalostí spomenutých vyššie mohla byť aj duchovnou zastávkou na dlhej ceste, ktorú často podnikali nie len poštoví poslovia, ale aj vandrovníci, pútnici, obchodníci a iní. Tiež, ako aj v mnohých iných obciach mohla označovať koniec chotára obce. Pri prícestných krížoch a kaplnkách sa ľudia cestou na pole alebo lúky zvykli pristaviť a pomodliť sa, alebo aspoň krátko prežehnať na znak, že zverujú nasledujúci deň pod ochranu Boha. Taktiež slúžili ako modlitbové miesto uprostred polí počas obdobia sucha, kde chodievali procesie, ktoré mali za úlohu vyprosiť dážď, ktorý zavlaží polia. Taktiež vyrážali procesie ku kaplnkám tohto typu na jar, ktoré mali vymodliť dobrú úrodu. Často slúžili aj ako miesto pokánia.
Staršie generácie považovali prícestné kaplnky a kríže za vizitku svojej obce. Vždy museli byť upravené, vyzdobené, v prípade poškodenia obnovené. Starali sa o ne zväčša ženy. Na významné sviatky (ako Veľká Noc, sviatok patróna kaplnky, mariánske sviatky) boli kaplnky a kríže aj špeciálne vyzdobené zväčša kvetinovou výzdobou, ktorú pripravili veriaci.