Bohuslav Klimo

BOHUSLAV KLIMO ,,HÁJOMIL" - aktívny Hrádočan

Bohuslav Klimo síce priamo z Hrádku nepochádzal, ale väčšinu života prežil v meste a spojil s ním svoje úsilie.

Narodil sa 9. apríla 1882 v Jamníku. Študoval najprv na ľudovej škole v rodisku, neskôr na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Kežmarku, právo v Budapešti, Kluži a Prešove. V roku 1909 prišiel do Liptovského Hrádku (vtedy pod maďarským názvom ,,Liptó Újvár") a otvoril si tu súkromnú advokátsku prax. Po roku 1918 sa stal slúžnym (,,predsedom" alebo vrchným predstaviteľom hrádockého slúžnovského okresu), v úrade pôsobil do roku 1920, kedy stal poslancom Národného zhromaždenia za Republikánsku stranu zemědělského a malorolníckeho lidu, ktorá bola známa aj ako Agrárnická, alebo Agrárna strana. Vyznamenal sa aj v cirkevnom živote, od roku 1926 pôsobil ako seniorátny dištriktuálny dozorca evanjelickej cirkvi a v rokoch II. svetovej vojny pôsobil ako generálny inšpektor. Pseoudonym Hájomil používal ako básnik. Publikoval už od študentských čias v časopisoch aj novinách. Knižne mu vyšli len dve zbierky: ,,Z ruských hôr" s podtitulom Básne z bojišťa (v roku 1928), kde čerpá zo skúseností a spomienok na I. svetovú vojnu, a ,,Básne v próze", tiež z roku 1928, kde čerpá z problémov modernej spoločnosti prvej polovice 20. storočia. Okrem toho 6 jeho básní zhudobnil Viliam Figuš-Bystrý a zverejnil pod názvom Túžby- V politike zostal aj po Mníchovskej zrade aj po vzniku ľudáckeho Slovenského štátu. V rokoch 1940 - 1945 pôsobil ako podpredseda Štátnej rady Slovenskej republiky, za túto skutočnosť bol po roku 1945 väznený v Ilave. Pôsobil aj ako verejný notár v Liptovskom Hrádku. Nakoniec zomrel v kruhu rodiny 11. mája 1952.

Liptovský Hrádok bol v prvej polovici 20. storočia kultúrnym centrom horného Liptova. Pôsobilo tu viacero spolkov a spoločenských organizácií. Už pred rozpadom Habsburskej monarchie tu malo silnú tradíciu ochotnícke divadlo, prvé tu bolo odohrané už v roku 1800 (Das hirten Opfer - Pastierova obeť, je to pravdepodobne prvá ochotnícka divadelná hra odohraná na Liptove). V roku 1926 bol Dr. Bohuslav Klimo jedným zo zakladateľov a prvým predsedom Okresného osvetového zboru v Liptovskom Hrádku, ktorý organizoval divadelné hry (v roku 1927 - Náš pán, v divadelnej sále Horárskej školy na dnešnej Hradnej ulici - kde okrem iného nakúpili aj nové divadelné náčinie, alebo od roku 1930 organizoval Zbor pravidelné ,,divadelné preteky, ktorého sa zúčastňovali ochotnícke súbory z Liptova), zábavy (napr. v roku 1928 zorganizoval dve akadémie s hudbou a spevom), ale aj vzdelávacie večierky. Tie mala na starosti súčasť Okresného osvetového zboru tzv. Slovenský kruh, ktorý bol založený v roku 1928. Organizoval pravidelné literárne, vzdelávacie a prednáškové večierky, ktoré mali za úlohu vzdelávať a šíriť osvetu, nové poznatky, alebo oboznámiť Hrádočanov s novou slovenskou a svetovou literatúrou. Čestným predsedom Slovenského kruhu bol Dr. Bohuslav Klimo, s ním spolupracovali aj dekan František Dula, lekárnik Samuel Búľovský, riaditeľ Horárskej školy Bohuslav Prochádzka a iní. Bohuslav Klimo bol členom aj Miestneho odboru Matice Slovenskej, do ktorého sa Slovenský kruh po svojom zániku v roku 1931 včlenil. Medzi Klimove záľuby patrila aj turistika a múzejníctvo. Spolu s Dr. Janom Tetourom, sudcom na Okresnom súde v Liptovskom Hrádku založil Spolok pre záchranu Hradu a kaštieľa v Liptovskom Hrádku, ktoré malo za cieľ vybudovať v priestoroch kaštieľa ,,Poddtatranské múzeum". O tom však nabudúce.

V Liptovskom Hrádku si v roku 1909 postavil dom, ktorý na Hradnej ulici vedľa Vitálišovej vily stojí dodnes, v ňom mal aj svoju advokátsku kanceláriu. V Hrádku žila aj jeho sestra, Marta Klimová, ktorá si prenajala v roku 1922 miestnosť v budove zvanej Bielansko (stála na mieste dnešnej križovatky pod Skalkou), aby tu prevádzkovala kino. Garantom tohto projektu sa stal práve Dr. Bohuslav Klimo. Za život toho stihol naozaj veľa a zanechal na našom meste nezmazateľnú stopu.