Ján Nepomuk Bobula

Malý, nenápadný dom pod schodmi ku katolíckemu kostolu v Dovalove, ničím neprezrádza, aký má význam. Je však rodným domom velikána slovenskej politickej scény druhej polovice 19. storočia. Ján sa narodil 15. marca 1844 v rodine Bobulovcov. Jeho otec bol obuvník a príležitostný tesár, taktiež bol aj roľníkom. Základy vzdelania Ján Nepomuk získal doma, neskôr študoval v Komárne, aby sa naučil maďarsky. Postupne sa u neho prejavovala láska ku kresleniu. Nebolo preto náhodou, že rodičia ho nahovorili, aby sa vyučil staviteľstvu a murárčine.Základom tohto remesla získal v Rimavskej Sobote, u priateľa jeho otca Františka Mikšu, renomovaného staviteľa. Pôsobil tu ako pomocný rysovač. Odtiaľ jeho kroky viedli do Pešti, kde sa začal zapájať do slovenského kultúrneho a politického života. V Pešti (dnes spojené mesto Budapešť - hlavné mesto Maďarska) bola silná slovenská enkláva. Boli to hlavne murári, ktorý sem prichádzali z ,,Felvidéku" (slovensky Horná zem, Horný vidiek, označuje územie dnešného Slovenska, dá sa zameniť za výraz Horné Uhry) na sezónne práce pri stavbe nových budov. Tu začal písať do rôznych slovenských časopisov svoje literárne eseje, niekedy s náboženskou tematikou. Prevládali však politické články, ktoré sa venovali hlavne celoštátnym politickým problémom. Po následnom krátkom pôsobení v Lučenci, kde pôsobil ako murársky majster, sa vrátil do Pešti. Tu sa prihlásil na technickú univerzitu, kde do roku 1867 získal titul z architektúry, dekoratívnej architektúry, inžinierskych vied a účtovníctva. Precestoval Francúzsko a Nemecko, kde načerpal aj praktické skúsenosti, a aj tieto cesty formovali jeho politické názory. Bol známym predstaviteľom tzv. Novej školy (tlačový orgán - Slovenské Noviny, ktoré Bobula sám redigoval), ktorej hlavným programovým bodom bola politika ,,porozumenia" s Maďarmi. Nechceli autonómiu Slovenska, čo požadovala Stará škola (z ktorej sa neskôr vyformovala SNS - Slovenská národná strana, po celé 19. storočia jediná politická reprezentantka Slovákov), tiež kritizovali ich proruskú a proviedenskú politiku. Bobula ako známy slovenský podnikateľ sa snažil pre myšlienky Novej školy získať aj slovenskú mládež, murárov a aj iných slovenských podnikateľov pôsobiacich v hlavnom meste Uhorska. Spolu s ním boli predstaviteľmi Novej školy Ján Palárik a Ján Mallý-Dusarov. Okrem nich sa k Novej škole po príchode do Budapešti pridal aj evanjelický farár, ktorý predtým pôsobil skoro 10 rokov v Pribyline, neskorší budapeštiansky senior a banský biskup - Daniel Bachát (básnik, používal pseudonym Miloslav Dumný, o ňom niekedy inokedy). Ján Nepomuk Bobula podnikal okrem staviteľstva aj vo vydavateľskej praxi. V Budapešti na podporu rozvoja slovenskej kultúry a slovensko-maďarskej spolupráce založil vydavateľstvo Minerva. Ako staviteľ postavil viaceré významné objekty nie len na Slovensku. Jeho dielom je napríklad aj budova Budapeštianskeho parlamentu. Taktiež postavil aj prvú budovu Matice Slovenskej v Martine (v tej dobe Turčiansky sv. Martin). Postavil aj faru v Tabáni (v Budíne), taktiež staval obytné domy, z ktorých sa viaceré zachovali. Taktiež bol spolutvorcom ústrednej haly Svetovej výstavy v roku 1896. Bol iniciátorom založenia ,,Komory staviteľov", ktorá funguje dodnes.V roku 1867 sa oženil s dcérou zvonolejára Jozefa Pozdecha - Máriu, s ktorou mal dve deti: Jána (*1871 - †1922), architekta a stavebného inžiniera a Tita (Titus), architekta, ktorý žil neskôr v USA. Ján Nepomuk Bobula zomrel ako zlomený človek 15. novembra 1903. V roku 1895 ako staviteľ skrachoval pre nedostatok financií. Politicky tiež nebol úspešný. Slováci ho obviňovali, že zradil slovenský národ, kvôli spriahnutiu s Maďarmi, Maďari ho zase obvinili z panslavizmu. Až oveľa neskôr sa mu dostalo uznania.Jeho syn Ján Bobula pôsobil aj doma. V Liptovskom Hrádku na dnešnej Hradnej ulici si postavil vilu, ktorú však dlho neobýval (bolo to krátko pred jeho smrťou v roku 1922). Ide o dnešnú Špeciálnu základnú školu. Vytvoril aj pomerne neznámu budovu - dnešný Janoškov dom pri Maši, ktorý pôvodne slúžil ako ozdravovňa YWCA.