Kaplnka v hrade

KAPLNKA V HRÁDOCKOM HRADE

Prvým mojím článkom, ktorý som pre vás napísal, boli krátke dejiny kaplnky na skale v jazierku pri Hrádockom Hrade. Ale viete, že v samotnom objekte hradu sa kedysi nachádzala kaplnka? Takmer všetky hrady mali svoju kaplnku, ktorá slúžila výhradne pre pána hradu, jeho rodinu a osadenstvo hradu, aby nemuseli chodiť do často vzdialených kostolov v podhradných dedinách alebo mestách. Ani ten náš nebol výnimkou.

Nie je jasné, kedy kaplnku na hrade zriadili, je však veľmi pravdepodobné, že už v počiatkoch hradu. Nachádzala sa pravdepodobne pod nižšou z dvoch veží hradu, ktorá má vhodný tvar (je postavená v tvare pretiahnutej podkovy) aj orientáciu (v smere západ (vchod) - východ (svätyňa)) na kaplnku. Veža bola rozdelená počas prestavby Františkom a Valentínom Balašovcami v 70-tych rokoch 16. storočia na dve poschodia - na prízemí sa nachádzala kaplnka, a poschodie, ktoré malo lepší výhľad, slúžilo ako delostrelecká strieľňa. Kaplnka bola pravdepodobne vydláždená kameňom a mala trámový strop (po ktorom sa dodnes zachovali v stenách diery). Mala tri okná - na východe (otočené na lúku pod Skalkou a Hradskú horu), na juhu (otočené smerom na dnešné jazierko) a na severe (otočené smerom do prvého nádvoria). Steny boli omietnuté vápennou omietkou (ktorej zostatky sú na stenách dodnes). Fresková výzdoba kaplnky sa nespomína, podľa stavu stien a zostatkov omietky sa nedala odhadnúť.

Farským kostolom pre hrad, hradnú kaplnku a dedinu Belszko, ktorá sa nachádzala okolo hradu, bol od stredoveku kostol sv. Martina z Tours v Dovalove. Je pravdepodobné, že tamojší farári pôsobili ako hradný kapláni. Mená hradných kaplánov však s najväčšou istotou poznáme až v 17. storočí, kedy hrad vlastnila Magdaléna Zai s jej manželmi. Magdaléna Zai bola protestantka, protestantskej viere aj naúčala aj svojich poddaných. Do dovalovského kostola pozývala protestantských kazateľov - Pavla Hladkého (1607, 1611 - 1620), Juraja Paludinusa (1611) a Jána Chalupku (1622 - 1645). Za jej panovania na hrade je známy aj prvý samostatný kaplán a kazateľ v hrádockej hradnej kaplnke. Bol ním zeman Juraj Sartoris, ktorý sa narodil v Liptovskom Jáne a pôsobil ako rektor viacerých protestantských škôl na dnešnom Slovensku. Ako hrádocký kaplán pôsobil v rokoch 1615 - 1618 a slúžil výhradne hradným pánom, hradnej pani a hradnému osadenstvu. Nemáme správy o tom, že by slúžil bohoslužby aj vo farskom kostole v Dovalove.

Druhým známym samostatným kaplánom v hrádockej hradnej kaplnke bol Samuel Antóni, ktorý pochádzal z Bátoviec, ktorý vyštudoval teológiu v Jene. Po roku 1695 sa stal kazateľom Mateja Ostrošiča na viacerých jeho hradoch, niekedy na prelome 17. a 18. storočia bol hradným kaplánom na Hrádockom hrade. Na Liptove pôsobil aj po smrti Mateja Ostrošiča v roku 1703, a to v Paludzi v rokoch 1708 - 1709. Svoj život nakoniec dožil ako gemerský superidentendent v Štítniku.

Kedy kaplnka zanikla, resp. kedy prestala plniť svoju funkciu, nevieme. V 18. storočí sa už nespomína ako samostatná fília dovalovskej farnosti. V Liptovskom Hrádku sa už len ako fília spomína kaplnka sv. Trojice, ktorá stála na mieste dnešného pieskovcového kríža v Lipovej aleji. Je pravdepodobné, že keď hrad prešiel do vlastníctva Lichtensteinovcov v roku 1703, stal sa len ich majetkom a nie sídlom. Preto nemali záujem o udržanie kaplánskej stanice na hrade a kasteláni dochádzali na sv. omše (resp. v určitých rokoch na bohoslužby) do kostola do Dovalova. Hrad po Švihrovskej bitke v roku 1709 nebol ani udržiavaný. Taktiež samotné stredoveké hradné jadro stratilo význam. Udržiavaný bol už len pohodlnejší kaštieľ. Dielo skazy dovŕšil požiar, ktorý v hradnom komplexe vypukol v roku 1803, po ktorom bol obnovený iba kaštieľ.