.

Košicko- bohumínska železnica

KOŠICKO-BOHUMÍNSKA ŽELEZNICA - NOVÝ IMPULZ V ŽIVOTE REGIÓNU

V Liptove boli v minulosti najdôležitejšie dve trasy ciest, ktoré fungujú dodnes - jedna v smere západ - východ (táto prechádza aj Liptovským Hrádkom) a v smere sever - juh (trasu Z-V pretína v Ružomberku). Boli obchodnými tepnami, cez ne sa riešila komunikácia, prichádzali cez ne nové kultúrne impulzy. Prepravovalo sa na nich po vozoch, na koňoch, peši, ale aj po vode (plte - Váh tvoril veľkú dopravnú tepnu, hlavne pre diaľkový vývoz). Postupom času však bolo treba inej, rýchlejšej dopravy. Uhorsko po Rakúsko - Uhorskom vyrovnaní (1867) výrazne zaostávalo v budovaní železníc, ktoré vo svete boli rozvinuté už od začiatku 19. storočia. Bolo zväčša poľnohospodárskou krajinou, existujúce podniky stagnovali najmä kvôli pomalej a neefektívnej doprave, mohli byť len miestnymi, výroba vzhľadom na dovoz materiálov bola predražená. Preto sa vyvinuli snahy o výstavbu železnice v severnej časti krajiny, ktorá bola v tejto dobe bola priemyselne najvyspelejšia.

Prípravné práce sa začali už v roku 1862, v roku 1865 vydal ríšsky snem vo Viedni Zákon o výstavbe Košicko-Bohumínskej železnice, v ktorom sa hovorilo o trase trate, finančných otázkach, o časovom rozvrhu stavby, o jej správe a prevádzke. Stavba bola rozvrhnutá na niekoľko etáp, ktoré sa mali postupne budovať. Úsek, ktorý prechádza aj naším mestom, sa začal budovať v roku 1869.

Ešte pred výstavbou železnice predchádzalo pripomienkovanie projektu. Prvý variant trate počítal s ľavobrežným trasovaním popri Váhu (v prípade Liptovského Hrádku na úpätí Zapača, stanica by nestála priamo v meste, ale v Liptovskej Porúbe) a s výstavbou tunela cez ,,Hochvald" - dnešná Štrba, čo bolo neskôr zmenené na trasovanie dolinou Čierneho Váhu, táto trasa však bola vyhodnotená ako nerentabilná a aj na základe sťažností obyvateľov hornoliptovských dedín sa nakoniec rozhodlo o tom, že železnica povedie dolinou Bieleho Váhu a cez Hochvald povedie trasa hlbokým zárezom.

Nesúhlas s výstavbou trate prejavili najmä konzervatívny zemania, ktorí v trati videli konkurenciu pre svoje poľnohospodárske výrobky a tiež boli nespokojní s cenami za vykupovanie pozemkov. Taktiež aj furmani nesúhlasili so stavbou železnice, ktorá bola pre nich likvidačná. Ľudia sa tiež báli všetkého nového a neznámeho. Železnica bola pre nich narušením ich prirodzeného spôsobu života. Počas vymeriavacích prác vykopávali značkovacie kolíky, počas výstavby trate kradli náradie a materiál a nie raz sa stalo, že už počas prevádzky trate dávali na koľajnice kamene. V Ružomberku bolo dokonca vydané nariadenie zo 6. októbra 1871, ktoré vystríhalo pred takýmito činmi, a upozorňovalo, že ak niekoho prichytia pri takomto konaní, bude postavený pred trestný súd a bude s ním nakladané ako s kriminálnikom.

Nesporne obrovskou udalosťou v živote regiónu bolo otvorenie železnice. Konalo sa to 7., resp. 8. decembra 1871. Vtedy prešiel aj Liptovským Hrádkom prvý vlak prístupný verejnosti. Vyrazil z Popradu o 23:25 7. decembra a do Žiliny prišiel 8. decembra o 6:00. To znamená, že v Liptovskom Hrádku mohol prvý vlak zastaviť niekedy medzi 1:30 a 2:00, 8. decembra roku 1871 (čas nebol presne zaznamenaný, ale ak predpokladáme, že vlak prešiel trasu dlhú 144 km za 6,5 hodiny s priemernou rýchlosťou 22 km/hod, tak trasu dlhú 45 km (LH - Poprad) mohol prejsť za cca 2 hodiny). V Liptove tento pamätný vlak zastavil v týchto staniciach: Hochvald, Važec, Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš, Parížovce, Liptovská Teplá, Ružomberok a Ľubochňa. Ostatné stanice ešte neboli dokončené alebo ich výstavba, respektíve ich zriadenie prebiehala neskôr.


Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky