Rímsko-katolícky kostol v Dovalove

Najstaršou zachovanou sakrálnou (náboženskou) pamiatkou v Liptovskom Hrádku je rímsko-katolícky kostol sv. Martina z Tours v mestskej časti Dovalovo. Pochádza pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia, čo sa podarilo to zistiť vďaka architektúre kostola, keďže prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1397 (koniec 14. storočia), kedy sa v registri pápežských desiatkov spomína farár ,,Šimon v kostole svätého Martina v Liptove". Je tu však problém. Táto zmienka sa môže týkať aj kostola v Martinčeku (obec nad Ružomberkom), keďže aj tam je kostol sv. Martina, a tiež sa nachádza v Liptove.

Kostol bol postavený na kopci nad obcou, aby dominoval okoliu. Orientovaný bol podľa tradície v smere západ - východ (na západe sa nachádza vchod) a predstavuje typickú ukážku vidieckeho typu sakrálnej ranogotickej jednoloďovej stavby s pravouhlým uzáverom presbytéria (presbytérium je svätyňa, miesto, kde sa vykonávajú náboženské obrady, miesto, kde sa nachádza hlavný oltár). Zo stredoveku sa v kostole zachovali obvodové steny, pôdorys, ostenia vchodu do kostola a jedno gotické okno. Okrem toho pri nedávnej obnove boli objavené aj stredoveké fresky a pastofórium (miesto, výklenok v stene, kde sa ukladala hostia a kalich). V staršej literatúre sa uvádzajú aj zvyšky fragmentov fresiek, ktoré sa pri prvej novovek prestavbe dostali do podstrešného priestoru (bola postavená klenba, ktorá prekryla pôvodný, pravdepodobne trámový strop, pod ktorým boli namaľované dané fresky).

Opis stredovekého kostola by nebol kompletný bez vnútornej výzdoby - oltáre. Tie sú dôležitým a dominantným prvkom interiéru každého kostola. Majú za úlohu prilákať pozornosť veriacich, aby sa sústredili na obrady vykonávané pred nimi. V dovalovskom kostole sa v stredoveku nachádzali pravdepodobne tri oltáre. Z kostola však boli postupom času odstránené. Nové boli v kostole umiestnené v roku 1768 (kazateľnica pravdepodobne pochádza od rovnakého majstra, ale je o čosi staršia - pochádza z roku 1740). Viac ako 150 rokov nikto netušil, čo sa s nimi dialo.

V rokoch 1928 - 1930 sa do budapeštianskeho múzea zo súkromných rúk dostali dve dvojice maľovaných oltárnych krídel a jeden pár pevných oltárnych krídel (oltárne krídla sa v stredoveku nachádzali po bokoch oltárnych skríň, slúžili na to, aby sa v čase pôstu dali zavrieť a zahalili tak hlavnú výzdobu oltára, ktorá mohla narúšať pietny charakter pôstneho obdobia. Na ich zadných stranách sa nachádzali výjavy práve súvisiace s pôstnym a veľkonočným obdobím - utrpenie Krista, jeho mučenie, ukrižovanie a pochovávanie, zatiaľ, čo na predných stranách bývali radostné výjavy súvisiace buď s narodením Krista, alebo jeho zmŕtvychvstaním. Neboli menej bežné ani oltáre, kde sa na zadných stranách oltárnych krídel nachádzali výjavy krížovej cesty, taký sa nachádzal napríklad v kostole Preblahoslavenej Panny Márie v Liptovskej Mare, alebo dodnes sa nachádza v Dóme sv. Alžbety v Košiciach). Boli identifikované ako krídla troch rôznych oltárov, pochádzajúcich z rokov 1500 - 1520. Okrem nich sa do iného múzea (Slovenského národného múzea) dostala oltárna skrinka s dvojicou sôch svätých, za ktorými bol na skrinke vyrytý letopočet 1520. Počas výskumov bolo dokázané, že pár pevných krídel z Budapešti patrí k tejto skrinke. Na tomto páre krídel je nakreslený výjav Zvestovania, Navštívenia Panny Márie, Adorácie a príchod Troch kráľov. Sochy svätcov boli identifikované ako sochy sv. Martina, patróna kostola a sv. Brikcia (pomerne neznámy svätec, učeník sv. Martina).

Dvojica ostatných krídel z budapeštianskeho múzea nemá jasný pôvod, ale podľa predbežných výskumov sa dá povedať, že pochádzajú od rovnakého autora a rovnakej doby ako oltár sv. Martina a Brikcia zo SNM. Je preto pravdepodobné, že pochádzajú buď priamo z dovalovského kostola, alebo z filiálnych kostolov dovalovskej farnosti. V dobe vzniku oltárov mala len dve filiálky - kostol sv. Kataríny v Pribyline a hradnú kaplnku v Liptovskom Hrádok. Ale o tom zase niekde inde.